miruska

9.marca. Deň z ktorého som mala vždy strach. Neustála príprava či v škole tak i doma. Čas bežal rýchlo. Ráno mi zazvonil budík. Bolo to tu.  Vôbec sa mi nechcelo vstať z postele. Bola som akoby ,,zamrznutá". Nakoniec som sa premohla a išla som sa pripraviť. Potom som utekala na zástavku aby som stihla autobus. Tam už čakali moji ostatný spolužiaci. Po chvíli prišiel autobus. Všetci sme nastúpili. Keď sme dorazili do školy prezuli sme sa a išli do triedy, kde si každý sadol na svoje miesto. ,,Cŕŕŕŕn" zrazu zazvonilo. Na tele mi zrazu naskočili zimomriavky. V tom vošiel do triedy náš učiteľ fyziky s nejakým učiteľom ktorého sme nepoznali. Ako prvé nám prečítali pravidlá a potom rozdali monitorové testy z matematiky. Keď sme dopísali opustili sme potichu triedu počkali na chodbe kým ostatný dopíšu. Keď skončili zase sme sa vrátili na svoje miesta a čakali na učiteľov. Testovanie zo slovenského jazyka ubiehalo rovnako. Keď sme skončili rozišli sme sa domov. Mala som z toho dobrý pocit. Ale ako sa hovory ,,nehovor hop, kým nepreskočíš".